Som cieľavedomý človek, ktorý bol vedený k pohybu od ranného detstva. Za svoj život som si vyskúšal množstvo športov, ako futbal, plávanie, lyžovanie, tenis, squash, beh a skateboarding. Z tých, ktoré mi najviac prirástli k srdcu a vraciam sa k nim sú ľadový hokej a volejbal. Prvý krát som však navštívil posilňovňu tesne pred mojimi 15timi narodeninami. Vtedy som cvičil podľa časopisov a rýchlo som si našiel skúsenejších kamarátov, ktorý mi poradili. Cvičenie mi vydržalo s občasnými prestávkami 2 roky. Už vtedy ma bavilo čo najviac o cvičení a strave čítať. No neskôr na vysokej škole som cvičil veľmi sporadicky, až kým som znova nezačal cvičiť pravidelne pred nástupom na doktorandské štúdium.

Na začiatku to bola hlavne pomoc ľuďom, vyšší cieľ, a biomedicínske zameranie – štúdium kmeňových buniek, ktoré ma doviedli k tomu, aby som šiel vedeckou dráhou (z tadiaľ pochádza môj PhD titul). Popri štúdiu som vyskúšal množstvo cvičebných (platených alebo voľne dostupných) online programov. Prekvapilo ma koľko bolo odrazu dostupných informácii o cvičení a stravovaní, v porovnaní s tým keď som začínal ako 15-ročný. Popri svojom štúdiu som sa však dostal hlbšie do problematiky vďaka porozumeniu odbornej literatúry a odborných článkov. Zistil som, že nie každý článok je interpretovaný správne a množstvo informácii býva často vytrhnutých z kontextu vo forme „vedci zistili…“. Najhoršie zistenie bolo, že aj vo vedeckých časopisoch (nielen) ohľadne cvičenia sú uvedené polopravdy a dáta sú zmanipulované. Koniec koncov aj veda je biznis. Môj záujem o vedu veľmi upadol po tom, ako mi podobné články skomplikovali výskum a vypracovanie dizertačnej práce. Na druhej strane, cvičenie ma bavilo a vzrástol u mňa záujem o hľadanie pravdy, štúdium meta-analýz (obrovské štúdie pojednávajúce o jednej problematike) v oblasti cvičenia a stravovania sa.

Keď som tieto vedecké informácie prefiltroval, moje výsledky v cvičení sa rapídne zlepšili. Môj záujem o cvičenie bolo poznať v mojom blízkom okolí, a tak sa našli aj ľudia, ktorí sa mi zverili do rúk, aby som im pomohol začať cvičiť. Keďže som 2 roky pôsobil v Anglicku ako vedecký pracovník, spolupracoval som s týmito ľuďmi neskôr na diaľku, a voľný čas som venoval natáčaniu inštruktážnych videí a naďalej štúdiu odborných článkov o cvičení a stravovaní. Popri tomto ma tiež vždy zaujímal osobnostný rozvoj a psychológia ohľadne cvičenia a stravovania sa. V neposlednom rade ma zaujal vegánsky spôsob stravovania sa a vplyv spoločnosti na životné prostredie.

Krátko pred návratom na Slovensko som sa stretol s pojmom flexitarián a vtedy sa mi všetko spojilo dokopy – cvičenie, trénovanie, stravovanie, psychológia a vedecké zázemie. Rozhodol som sa že svoje záujmy premením na zamestnanie, že budem hľadať, študovať a filtrovať vedecké poznatky a informácie a tie podávať ďalej ľuďom.

Vzhľadom na moje trénerské výsledky rýchlo vzrástol záujem o moje služby nielen na osobný, ale aj online tréning, a tak dnes živím tým, čo ma baví, za čo som nesmierne vďačný. Verím, že predošlé výzvy, pády a úspechy ako napr. pešie prejdenie Cesty Hrdinov SNP naprieč Slovenskom dlhej 770km utužili môjho ducha a ukázali mi, že psychická vytrvalosť je dôležitejšia ako tá fyzická, pretože tá človeka dvihne na nohy, keď padne po 100-tý krát. Že často nezáleží na tom, ako rýchlo prídeme do cieľa, ale že aj keď spomalíme, na chvíľu odbočíme, alebo zablúdime, ale vytrváme a ideme vpred, hoci krok po krôčiku dostaneme sa tam, kam chceme. A že si to musíme neustále pripomínať na našej ceste za cieľom.

Tak čo, aký je ten Váš?