Pred pár mesiacmi som absolvoval turistický pochod - Cestu hrdinov SNP. Prvý týždeň po dokončení som si doprial oddych, kompletný. Hlavne som nechcel hneď naskočiť naspäť na sociálne siete, keďže oddych od nich mi veľmi prospel. Zároveň som však chcel napísať niečo na záver, akési posolstvo.

A tak som rozmýšľal. Zároveň som sa však opäť ponoril do práce. V istých ohľadoch sa domov síce vracalo ťažko, no bolo viacero vecí, na ktoré som sa tešil.

Čo je teda tá myšlienka, ktorú by som chcel vyzdvihnúť? A vlastne, keďže som šiel na túto cestu tretíkrát, prišiel som vôbec na niečo nové?

Ak si prečítate cestopisy rôznych ľudí, čo cestu prešli, takmer vždy po prejdení dôjdu k záveru: cesta je cieľ. Áno aj ja som mal tento pocit, ktorý mi najviac utkvel v pamäti, keď som cestu absolvoval prvýkrát, v roku 2015.

Ďalej sa určite zhodnú na tom, že je to o tom, koho po ceste stretnete. Alebo tiež, s kým ju prejdete. A hoci človek utečie do prírody, jedny z najkrajších zážitkov bývajú práve s týmito ľuďmi. Plne s tým súhlasím, na tých mojich nedám nikdy dopustiť: Mary, Tino, Roman, Terka, Šandy, Peco, Ita, Miro, Viki, Adel a Pavla.

ĎAKUJEM vám priatelia!

Čo sa však stane s človekom po absolvovaní cesty, keď sa vráti do bežného života (okrem toho, že prežije mierny šok)? Nebude sa naháňať za cieľmi, ale bude si užívať cestu, ktorá k nim vedie? Bude si viac vážiť priateľstvá a bude otvorenejší a nápomocnejší voči cudzím ľuďom? Zmení sa?

Tak nejak som si to asi predstavoval, keď som cestu prešiel prvýkrát, že mi zmení život, že ma posunie ďalej. No ako to bolo v skutočnosti?

Prirovnal by som to k prečítaniu si knihy zameranej na rozvoj osobnosti. Človek je nadšený (samozrejme ak bola kniha dobrá:)), cíti, že už vie riešiť svoje problémy, strachy, vzťahy… Prejde pár dní, kedy sa snaží aplikovať veci z knihy (ten lepší prípad). Prejde týždeň, mesiac, kedy prichádza do styku s realitou, motivácia klesla, naučené heslá vyprchávajú z pamäti a po určitom čase sú už len ozvenou, ktorú v kritických situáciách nie je počuť.

Človek nakoniec zabudne a hľadá ďalej, ďalšie knihy, ďalšie heslá, ďalšie riešenia.

Rovnako, takmer všetko (okrem zážitkov) môže takto vyprchať po návrate z takejto cesty. A dosť ľahko. Viete je jedno, či si prečítate 1 alebo 10 kníh o rozvoji osobnosti, pokiaľ nebudete pracovať na tom, aby ste sa veci naučili a aplikovali do života natoľko pravidelne, že sa skutočne zmeníte. Ak by ste si však prečítali, dajme tomu jednu múdru vetu a týždne, či mesiace, by ste pracovali na tom, aby ste ňou aj začali žiť, môže vás to posunúť oveľa ďalej, ako tých 10 múdrych kníh, z ktorých po čase všetko vyprchá.

A to je to, na čo chcem poukázať.

Nestačí vedieť.

Turistická trasa, ktorú sme s Darkom (môj pes) prešli za 37 dní bola dlhá 850 km a prevýšenie smerom nahor i nadol bolo 33 000 metrov. To je skoro ako 10x vystúpať a zísť od základného kempu na Mount Everest. Alebo vyšliapať okolo 10 000 poschodí.. s 18-20 kg batohom. Posledné roky je cesta SNP stále populárnejšia. Vyrážajú na ňu stovky ľudí ročne. Presné štatistiky nie sú dostupné, no na základe toho, čo nám povedal jeden pán, ktorý robí tzv. trail angel, veľa ľudí končí po prvých pár dňoch. Môj odhad je, že do cieľa dorazí tak ⅕. Sám som stretol niekoľkých, čo to museli vzdať :/. Väčšina z nich zle odhadne svoje sily - prestrelí to, alebo sú tu potom zranenia. Mnoho z týchto ľudí si aj prečíta cestopisy, pripraví sa a vie, čo treba, ale.. robia to?

Keď som na cestu vyrážal prvýkrát spravil som to isté, všetko som si naštudoval. Pamätám si však na zlomový okamih prvej cesty na 10. deň. S parťákom sme mali všetko pekne naplánované a takmer nikdy sa nám to nepodarilo dodržať (počasie, únava, otlaky, hľadanie značky, atď..). Nielenže sme z toho boli zúfalí, no aj napätie medzi nami sa stupňovalo. Navyše sme každý boli trochu nahnevaný aj na samého seba. Vtedy sme zastali, zhodili batohy a porozprávali sa. Hoci debata začala negatívne, dospeli sme k záveru, že sme si to prišli užiť, vypnúť a prestať aspoň na chvíľu žiť ten uponáhľaný každodenný život. A toto sme si pripomínali každý deň a na dobu kým cesta neskončila sa nám podarilo zmeniť.

Na druhú cestu v 2018 som už vyrazil poučený, hoci som ešte poriadne nepretavil heslo “cesta je cieľ” do bežného života tak, ako by som chcel. Absolvoval som “len” necelých 600 km, ale plne som sa sústredil na každý jeden deň a netlačil som na to, koľko km prejdem za deň a aký je plán (ako to mnoho ľudí robí - a kvôli tomu cestu nedokončí). Keďže som sa nesústredil na cieľ, cestu som ukončil skôr. Dôvodom bolo, že som nemal chuť ďalej pokračovať sám (kamaráti sa odpájali a pripájali). Navyše bolo skvelé ju ukončiť v rodnej Banskej Štiavnici.

Keď sa na to pozriem s odstupom času, po druhej ceste som už veľa vecí v živote robil inak. Z hesiel a vecí, ktoré som zažil sa stal prístup k životu. Snažil som sa aplikovať, čo sa dalo. Trvalo to istý čas, no počas tretej cesty som:. 

Vedel, že netreba zbytočne riskovať, a tak som často vsadil na istotu.

Vedel, že na svojich priateľov sa môžem spoľahnúť, že dobrých ľudí na Slovensku je ešte dosť, a že ego mám nechať doma, a tak som si nechal poradiť a pomôcť.

Vedel, že na to mám, no stále som mal rešpekt pred prírodou a svoje sily som nepreceňoval.

Vedel, že niektoré okamihy sa premenia na tak vzácne spomienky, že prejdenie ďalších 5 km navyše v daný deň nestojí za ich skrátenie.

Vedel,  že cesta je cieľ… a neboli to len prázdne slová.

Prázdne slová..

Keď si niečo prečítate, viete a niekedy aj zažijete, stále to môžu byť len prázdne slová.

Skutky a činnosť je to, kedy im dáte zmysel. Takmer vždy na ničom inom ani nezáleží. Preto je to tá najťažšia časť zmeny. Vyžaduje si najviac energie, disciplíny a konzistentnosti. 

Nech sa rozhodnete pre akúkoľvek zmenu alebo pretavenie “vedenia” do skutočnosti, neidealizujte si to. Dajte tomu čas, niekedy to chce mesiace, niekedy roky. Pokiaľ ide o niečo zásadné, zväčša je to beh na dlhú trať. Skúste sa zamyslieť, či skutočne ešte potrebujete viac vedieť, alebo len aplikovať to, čo už viete. Nemyslite si, že nastane čarovný okamih, kedy už budete “za vodou” a daná vec bude natrvalo vysporiadaná. Budú okamihy, keď zažijete recidívu. Sme ľudia, je to normálne, no treba vytrvať a čo najskôr naskočiť na to, čo fungovalo. Keď to už nefunguje, tak to treba skúšať inak. No nech sa už rozhodnete pre akýkoľvek cieľ - schudnúť, začať cvičiť, zmeniť na sebe vlastnosť, ktorá vám prekáža, či absolvovať cestu SNP, venujte prosím čas a úsilie predovšetkým činnosti - ceste.